Brečtan zimný

Rastie v svetlých lesoch, na stromoch alebo skalách západnej Európy. Brečtany majú dve odlišné štádia rastu. V juvenilnom štádiu sú plazivé alebo popínavé, majú vedľajšie zakoreňujúce výhonky, laločnaté listy a drobno chlpaté výhonky. Brečtany sa veľmi líšia veľkosťou, mohutnosťou a vhodnosťou do určitého priestoru. Sú ideálne ako pozadie pre iné rastliny alebo pokryvné steny. Ak sa ťahajú po stene, nepoškodzujú zdravé tehly, ale môžu rozrušiť riedku maltu a poškodiť náter. Všetky časti brečtanu môžu po požití spôsobiť vážne žalúdočné ťažkosti, pri kontakte s miazgou môže byť podráždená pokožka alebo sa zhoršiť kožná alergia. Brečtany vydržia rozličné podmienky, ale lepšie rastú v úrodnej, na humus bohatej pôde, uprednostňujú zásaditú, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Zelenolisté brečtany tolerujú tieň. Rast samopopínavých brečtanov možno urýchliť tým, že sa mladé stonky pohrúžia do zeme – onedlho vytvoria bočné plazivé výhonky. Rez kedykoľvek počas roka.

Mohutný, popínavý brečtan, so široko vajcovitými až trojuholníkovitými, mierne nahor ohnutými, tmavozelenými, 5 – 8 cm dlhými listami s 5 trojuholníkovitými lalokmi. Používa sa na zakrytie steny alebo ako rýchlo rastúca pôdopokryvná rastlina.

Výška do 10 m.