Veronika potočná

Vyskytuje sa na močaristých a vlhkých lúkach a pasienkoch alebo v riedkych lesoch ako aj na suchých, slnečných lúkach, skalnatých kopcoch a sutinách, prevažne v Európe a Ázii. Veroniky sú vhodné na pestovanie v zmiešaných a bylinkových záhonoch. Vankúšovité a kobercovité typy sa uplatňujú na skalkách, menej statné druhy a kultivary sa pestujú v alpínkovom skleníku. Vonku sa alpínkové a skalkové veroniky pestujú v chudobnej až stredne úrodnej, dobre priepustnej pôde na plnom slnku. Druhy s plstnatými listami treba chrániť pred zimnou vlhkosťou. V alpínkovom skleníku sa pestujú v zmesi zloženej z rovnakých dielov hlinitej pôdy, listovky a štrku. Na záhonoch sa pestujú v hlinitej, stredne úrodnej, vlhkej, ale dobre priepustnej pôde na plnom slnku alebo v čiastočnom tieni.

Zvyčajne vždyzelená, príbrežná trvalka s plazivými, rozkonárenými, dutými, mäsitými, na uzloch zakoreňujúcimi stonkami a vajcovitými až okrúhlastými, mäsitými, stredne zelenými, 1 – 4 cm dlhými listami. Od konca jari až do konca leta tvorí riedke, vzpriamené, pazušné, 12 cm dlhé strapce tanierovitých, modrých kvetov s bielym stredom.

Výška 10 cm.

Dodávame od júna 2025!