Tis obyčajný

Rastie v lesoch Európy, severnej Afriky až po Irán. Tisy sa pestujú pre červenkastohnedú, často odlupujúcu sa borku a čiarkovité, tmavozelené, na rube bledšie listy, ktoré sú usporiadané špirálovito, ale často sa javia plosko 2-radové. Tisy sa uplatňujú ako solitéry alebo sa využívajú do živých plotov a ozdobne sa tvarujú; poliehavé formy sú vhodné ako poliehavé rastliny, dokonca v úplnom suchom tieni. Väčšina znáša obnažené, suché pôdy a mestské znečistenie. Všetky časti sú po požití vysoko toxické. Darí sa mu v akejkoľvek dobre priepustnej, výživnej, vrátane vápenatej alebo kyslej pôdy, na slnku alebo v úplnom tieni. Živý plot sa strihá v lete alebo začiatkom jesene. Dobre znáša zmladzovací rez.

Široko kužeľovitý strom s rozložitými, vodorovnými konármi, šupinatou, purpurovohnedou borkou a výhonkami, ktoré zostávajú zelené niekoľko rokov. Čiarkovité, lesklé alebo matné, tmavozelené listy sú 2 – 3 cm dlhé, na rube bledšie, plosko 2-radové, vyrastajú po stranách výhonkov. Žlté samčie šišky sa vytvárajú na jar. Plody pozostávajú z jedného semena so zvyčajne červeným, 1 cm širokým mieškom.

Výška 10 – 20 m, šírka 8 – 10 m.