Papraď plevinatá

Pochádza najmä z mierneho podnebného pásma Európy až po Himaláje, kde rastie v lesoch, popri vodných tokov alebo jazerách a v štrbinách sklá v horách. Lístie pekne vynikne v kombinácii s rôznymi bylinami a krami, v oblastiach s výskytom mrazov sa druhy citlivé na mráz pestujú v chladnom skleníku. Darí sa jej vo vlhkej, na humus bohatej pôde v čiastočnom tieni a na chránenom mieste. Znáša viac slnka a vetra ako iné druhy.

Prakticky vždyzelená papraď vytvárajúca fontánu kopijovitých, 2x perovito zložených alebo perovito strihaných, 20 – 80 cm vysokých listov vyrastajúcich zo vzpriameného podzemku. Listy sú po rozvinutí na jar bledozelené, výrazne kontrastujúce so šupinatým, zlatohnedým stredným rebrom, v dospelosti nadobúdajú tmavozelenú farbu a často ostávajú zelené aj cez zimu. Odlišuje sa tmavou škvrnou na mieste spojenia každého pera a stredného rebra.

Výška a šírka 90 cm.