Poniklec obyčajný

Vyskytuje sa na nízko trávnatých a alpínskych lúkach Veľkej Británie, západného Francúzska až po Ukrajinu. Pestujú sa pre jemne strihané, papradiam podobné listy a pre jednotlivé, zvyčajne mäkko chlpaté, zvončekovité alebo čiaškovité kvety, ktoré sa vytvárajú na jar alebo začiatkom leta. Poniklece sa pestujú v skalkách, sutinových záhonoch alebo alpináriách. Všetky časti rastliny môžu po požití spôsobiť mierne žalúdočné problémy a vo výnimočných prípadoch môže kontakt s miazgou podráždiť pokožku. Darí sa mu v úrodnej, veľmi dobre priepustnej pôde na plnom slnku. Poniklece sú citlivé na narušenie koreňov, preto sa sadia, keď sú ešte malé a už sa nepresádzajú. V alpináriách sa pestujú v hlinitom črepníkovom substráte zmiešanom s pieskom.

Trsovitá trvalka s jemne delenými, perovito zloženými, bledozelenými listami, dlhými 8 – 20 cm, pozostávajúcimi zo 7 – 9 lístkov, každý lístkov je dvojito až trojito perovito strihaný, úkrojky sú čiarkovité až čiarkovito kopijovité, v mladosti veľmi chlpaté. Na jar rozkvitajú vzpriamené alebo poloprevisnuté, zvončekovité alebo úzko zvončekovité, jemne chlpaté kvety, široké 4 – 9 cm, v odtieňoch od tmavo po bledopurpurové, príležitostne biele.

Výška 10 – 20 cm, šírka 20 cm.