Magnólia Susan

Rastie v lesoch, krovinách a na brehoch riek Japonska. Magnólie sa pestujú pre nápadné, jednotlivé, voňavé, zvyčajne vzpriamené, niekedy previsnuté alebo vodorovné, čiaškovité, tanierovité, pohárovité alebo hviezdovité kvety, ktoré sa často vytvárajú pred pučaním listov. Magnólie sa pestujú ako solitéry alebo v skupinovej výsadbe sinými stromami a krami. V oblastiach s výskytom mrazov sa chúlostivé druhy pestujú v chladnom alebo temperovanom skleníku. Mnohé magnólie vypestované zo semien kvitnú prvýkrát po 8 – 10 rokoch. Väčšina naočkovaných či navrúbľovaných rastlín bežne kvitne po 8 až 9 rokoch. Darí sa jej vo vlhkej, dobre priepustnej, humóznej, najlepšie kyslej až neutrálnej pôde na slnku alebo v čiastočnom tieni, na mieste chránenom pred silným vetrom. Vyhovuje jej vlhká alkalická pôda. Začiatkom jari treba najmä suché pôdy nastlať prírodným hnojom a listovkou.

Vzpriamený, opadavý ker s vajcovitými, stredne zelenými, do 15 cm dlhými listami. V polovici jari vznikajú z útlych, červenopurpurových púčikov úzko pohárovité, voňavé, do 15 cm široké kvety s jemne nadvihnutými, na vonkajšej strane purpurovočervenými, na vnútornej strane bledšími okvetnými lístkami.

Výška 4 m, šírka 3 m.